V roku 2022 snáď už každý človek vie, že plasty majú veľký dopad na naše životné prostredie. A zaručene nie v pozitívnom slova zmysle. Dúfame, že sa aj vy podieľate na obmedzovaní plastových výrobkov a v obchodoch používate ekologickejšie varianty, ktorými sú napr. papierové slamky, látkové tašky, sieťky na ovocie a zeleninu alebo iné materiály, ktoré sú šetrnejšie k našej prírode.
Dopad plastov na životné prostredie
Plasty nás obklopujú všade navôkol. V podobe drobných čiastočiek sú prítomné aj vo vode, vo vzduchu a pôde. Poďme si ukázať, ako plasty vplývajú na naše životné prostredie a aké problémy spôsobujú.
Vplyv plastov na morské živočíchy
Pri téme dopadu plastov na životné prostredie sa vám určite v mysli vynorí stovka znepokojujúcich obrázkov a videí kolujúcich po internete. Každoročne viac ako 8 miliónov ton plastu unikne z pevniny a končí v oceánoch. Do oceánov sa dostáva z pláži, lodí alebo prostredníctvom riek. Experti dokonca predpovedajú hrozivé skutočnosti, ktoré hovoria o tom, že do roku 2050 budú plasty v oceánoch vážiť viac ako celkové množstvo rýb.
Čo to presne znamená? Nemôžeme zabudnúť, že na tejto planéte nežijeme sami. Moria a oceány sú domovom tisícok vzácnych morských živočíchov, ktoré na našu ľudskú hlúposť doplácajú svojim životom. Odpad v mori je ako opakujúci sa cyklus. To, čo vyhodíme sa k nám nakoniec aj tak vráti. Morské korytnačky, vtáky a ryby si plasty mýlia s potravou. Keďže ľudia milujú morské plody a tieto obľúbené pochúťky si objednávajú v prímorských destináciách, plast sa tak môže ľahko objaviť aj na našom tanieri.
Okrem toho, že živočíchy zomierajú na otravu plastom, častokrát sa zakliesnia v nákupných taškách alebo iných obaloch, čo im môže spôsobiť zranenie. Ak tomu ešte stále neveríte, pozrite si na Youtube video ako biológovia odstraňujú plastovú slamku z nosa morskej korytnačky. Každý rok v mori kvôli plastom zahynie 100 000 zvierat.
Vplyv plastov na ľudí
Plasty obsahujú chemické látky ako bisfenol alebo ftaláty, ktoré sa dostávajú do ľudského tela. Nehovoriac o počte škodlivých mikroplastov. Bisfenol patrí do tvrdých plastov – polykarbonátov, ktoré sa využívajú na výrobu fľašiek či dóz. Táto chemikália bola zistená napr. v podzemnej, povrchovej či splaškovej vode. Väčšina plastov s obsahom bisfenolu ani nie je recyklovaná a končí na skládkach. Nie je známe, do akej miery môžu byť pre nás tieto látky škodlivé. Neobsahujú ich všetky plasty, ale určite by sme si mali dávať pozor napr. na ohrievanie jedla v plastových obaloch. Práve zohrievaním sa škodlivé látky uvoľňujú. Namiesto plastových obaloch, preto používajte radšej sklenené.
Vplyv plastov na pôdu
Plasty uvoľňujú škodlivé chemikálie aj do pôdy. Tie zostávajú v horných vrstvách pôdy a majú negatívny vplyv na pôdne mikróby a plody, ktoré na poliach rastú. Hnojivá, kompost alebo splaškový kal a zvyšky poľnohospodárskych mulčovacích fólií obsahujú veľké množstvo plastových častíc. Prostredníctvom nich sa môžu mikroplasty dostať do pôdy. Napríklad, v 1 kg splaškového kalu prenikne do pôdy až 300 000 plastových častíc.
Hrozba mikroplastov
Najväčší problém plastov je, že sa nedokážu rozložiť ako papier alebo jedlo. Nikdy sa nerozložia úplne, pretože z neho ostávajú malé čiastočky nazývané mikroplasty. Pre ľudské oko sú neviditeľné, ale nachádzajú sa v oceánoch, jedlách, nápojoch, vode či oblečení. Skúste sa pozrieť do svojho šatníka. Koľko kúskov vášho oblečenia obsahuje určitý podiel akrylových, nylonových, polyesterových a iných syntetických vlákien? Plastové mikročastice z oblečenia môžu u niektorých ľudí spôsobiť ekzémy alebo alergie.
Rozklad plastov môže trvať od 20 až do 500 rokov. Jedna plastová taška sa napríklad rozkladá 20 rokov, plastová slamka 200 a plastová fľaša až 450 rokov. Pamätajme na to, že jedna obyčajná fľaša z Coca – Coly, ktorú len tak odhodíme sa bude po svete ponevierať aj dávno po tom, čo tu už ani my sami nebudeme.
Recyklácia plastov
Recyklácia predstavuje najlepší spôsob likvidácie odpadu. Problém recyklácie plastov spočíva v tom, že sa vyskytujú v rôznych podobách a nie všetky sú zrecyklovateľné. Dôvodom je aj vysoká cena a obtiažnosť recyklácie. Len 9% plastového odpadu sa dá znova využiť a plast tak väčšinou končí na skládkach, spaľovniach alebo v lesoch, na plážach, riekach a moriach. Pri spaľovaní plastov sa do ovzdušia uvoľňujú emisie a skleníkové plyny, takže to je len ďalší spôsob akým si znečisťujeme planétu. Problém náročnej recyklácie plastov sa vyrieši len, ak sa budú plasty vyrábať tak, aby ich bolo možné ľahšie recyklovať.
Po novom aj Slovensko začalo so systémom zálohovania plastových fliaš, čo napomáha k efektívnej recyklácií. Za plastové fľaše či plechovky si síce priplatíme, no peniaze získame naspäť po vrátení prázdnej fľaše do obchodu.
Plastové materiály, ktoré sa najčastejšie objavovali na plážach a v oceánoch boli práve plastové slamky, vydličky, lyžičky alebo vatové tyčinky. V INIPEX ponúkame svojím zákazníkom ekologické kompostovateľné papierové slamky vysokej kvality, ktoré sa vám vo vode do pár minút nerozmočia.
